Majú korčule, hokejky a prilby. Namiesto puku však naháňajú loptičku na ľadovom klzisku s rozmermi futbalového ihriska. O bandy hokeji hovoril v podcaste Vykroč najúspešnejší slovenský reprezentant v tomto športe PETER BENEŠ.

Bandy je šport, kde má ľadová plocha rozmery ako futbalové ihrisko a preháňajú sa na nej naraz dve bandy po 11 korčuliaroch, ktorí so zahnutou hokejkou naháňajú loptičku a góly dávajú do bránky o niečo väčšej ako hádzanárska. Takto vyzerá šport, ktorého počiatky datujeme až do staroveku, ale u nás ho stále pozná málokto. Aké sú ďalšie špecifiká tohto športu a čo robí bandy v porovnaní s ľadovým hokejom zaujímavejším?

Bandy je vo všeobecnosti bezkontaktný šport a hráči sa neobávajú, že skončia pritlačení na mantinel alebo budú obeťou tvrdej zrážky, hoci aj to sa stáva. Hrá sa na obrovskom ihrisku, hráči musia neustále korčuľovať, pretože kto zastaví, rozbieha sa veľmi pomaly a dlho.

Kedysi som si myslel, že je to úplne bezkontaktný šport, keďže tak džentlmensky sa správali aj mužstvá na majstrovstvách sveta. Po príchode do Švédska som však hneď v prvom zápase zažil tvrdšie súboje a vytláčanie mimo ľadovú plochu, kde som prvý raz skončil aj päť metrov mimo ihriska priamo na betóne.

V kabíne som sa po prvej polovici zápasu pýtal, čo sa deje a oni mi odvetili, že džentlmensky sa môžem správať, ale až po zápase, počas neho mám dať do toho všetko. (smiech)

Ale celkovo súboje nie sú také ostré a človek sa neobáva, že sa zraní ako v ľadovom hokeji.

Majú bandy hokejisti na sebe aj nejaké chrániče?

Máme na sebe skoro všetko ako hokejisti. Nemáme však na sebe vestu, skôr špeciálne tričko s akými-takými chráničmi v ňom. Nohavice máme takisto viac inline než hokejové. Tým, že hráč je stále v pohybe, musí mať na sebe čo najmenej výstroja a aj na korčuliach si mnohí odrezávajú jazyky aj päty, aby sa mohli lepšie pohybovať.

Za čias Rakúsko-Uhorska sa bandy hokej hral aj na našich rybníkoch a populárny bol aj v období Československa. Od roku 1925 ho však začal vytláčať kanadský ľadový hokej, ktorý v danom roku spopularizovali ME vo Vysokých Tatrách. Rok 1929 bol posledný, keď sa na Slovensku bandy hokej hral. Prečo sa tento fascinujúci šport nadlho vytratil z nášho priestoru?

To je ťažká otázka. Ľadový hokej je zaujímavejší pre divákov – sú tam súboje, je to dynamickejšie a tvrdšie a ľudí to na štadióny láka viac než sa pozerať na hráčov, ktorí si neustále nahrávajú loptičku a nezastavia sa. Samozrejme, pre bandy hokej chýbajú štadióny a infraštruktúra a aj počasie sa otepľuje a rybníky už nezamŕzajú. Vo Švédsku sa bandy hrá najmä na otvorených plochách, u nás to chýba.

Čo viedlo v roku 2017 k vzkrieseniu bandy hokeja na Slovensku?

Čo viem, tak zakladatelia bandy hokeja Lukáš a Ľudovít Vepy pracovali zároveň ako hokejoví agenti, hľadali hráčov do Švédska a nejako sa dostali aj k tejto téme. Slovo dalo slovo, Česi začali s bandy o 2-3 roky skôr ako my a nejakým spôsobom sme sa pridali a vzniklo to aj u nás.

Rozbeh bol samozrejme pomalší, začalo sa s priateľským zápasom s Českom, no pomaly sa to začalo rozvíjať a dostávalo sa do toho postupne viac ľudí.

Ako je v súčasnosti bandy hokej na Slovensku organizovaný a kde sú jeho bašty a najlepšie kluby?

Bandy hokej sa momentálne nachádza na križovatke, došlo k nezhodám s vedením a dva najlepšie kluby už čoskoro v bandy nebudú – bratislavský klub, v ktorom som hrával aj ja a bol majster v posledných dvoch ročníkov, už od vedenia odstúpil a Skalica, ako trojnásobný majster Slovenska, je takisto na ceste preč. Bašty sa tým pádom skôr presúvajú ku short bandy, kde to spoločne skúsia rozvinúť.

Sú bandy hokejisti špecialisti alebo je to kombinácia hokejistov s hokejbalistami či inými športovcami? Kto vlastne hrá bandy na Slovensku?

Na Slovensku by vedel hrať bandy ktokoľvek, kto vie korčuľovať. Hrá sa s loptičkou a menšou hokejkou a je to technickejšie.

Keď som však prišiel na prvý tréning do klubu vo Švédsku, mal som pocit, že som na tréningu s atlétmi. Okrem toho, že som tam bol jednoznačne najťažší a najsvalnatejší, mal som pocit, že som aj najpomalší.

V bandy sú špecifické korčule s predĺženými nožmi, ktoré hráčov ešte zrýchľujú a na prvom tréningu na klasickom hokejovom ihrisku som musel dať do toho maximálnu rýchlosť a úsilie, aby som im stíhal. Veľmi bolo cítiť ich atletické postavy a tým, že sa bandy hrá na veľkom ihrisku, kondícia je asi najdôležitejšia. Samozrejme, dôležitá je aj rýchlosť, ale kondícia je asi to naj.

Kde sa bandy na Slovensku trénuje a o akú infraštruktúru sa môže oprieť?

Trénovať sa môže kdekoľvek kde sa hráči stretnú a majú bandy hokejky a loptičky. Nie je dôležité mať veľké ihrisko, dôležité je najmä z toho mať radosť a takmer všetci, ktorí si to vyskúšali, si to užili. Bez ohľadu na to, či to boli hokejisti alebo nie, bavilo ich to a chceli u toho ostať.

Aktuálne vedenie začína viac pracovať s mládežou, najmä tou, čo majú v agentúre. Nie je to však až tak rozvinuté, ako by som očakával a dúfal.

Najbližšie, kde sa bandy dá hrať na veľkom ihrisku, je paradoxne v zime priamo v centre Budapešti, kde nechajú zamrznúť celé jazero. Zhruba do desiatej večer sa tam korčuľujú tri-štyri stovky ľudí na verejnom korčuľovaní a po desiatej sa tam môžu dostať bandy hokejisti. V minulosti tam dokonca boli aj majstrovstvá sveta ženského bandy. Aj sa plánovalo, že by sme si tam v blízkej budúcnosti mohli zahrať, no nie je to také jednoduché.

Keď sa divák chce pozrieť na bandy hokej na oficiálnych rozmeroch veľkého ihriska, kde sa môže prísť pozrieť?

Najbližšie asi do Švédska. Bandy sa hráva aj v Amerike, majú tam vlastnú ligu, takisto Nórsko, Fínsko a Rusko, čo sú top bandy krajiny hrávajúce na majstrovstvách sveta v A-skupine. Potom ešte Kazachstan či Mongolsko máva zamrznuté ihriská, čo pomáha.

Veľa bandy ihrísk je aj na zamrznutých futbalových štadiónoch, kde majú trubky pod umelými futbalovými plochami a keď príde zima, spustia mrazenie a na ihrisko sa leje voda, ktorá mrzne – sám som si to vyskúšal, keď som hodiny stál s hadicou a aj do štvrtej-piatej rána tam pumpoval vodu, nie je to žiadna zábava. (smiech)

Ale celkovo tam, kde je väčšia zima, je väčšia možnosť vidieť aj bandy na veľkých ihriskách.

Bandy je bezkontaktný hokej, čo v ňom vyhráva zápasy?

Taktika. Tá je v zápasoch tímov asi najdôležitejšia. Keď som sa rozprával s naším prvým reprezentačným trénerom a legendou bandy vo Švédsku Stefanom Lillisom, hovoril mi, že bandy má akoby dva svety a prístupy. Jeden je švédsky, ktorý je o korčuľovaní, neustálych prihrávkach loptičky dozadu a neustálom technicko-taktickom boji.

A potom je ruský svet, kde sa hrá priamočiaro – zoberú loptičku a idú do bránky a nič iné neriešia. Veľmi zaujímavé je potom sledovať vzájomné zápasy na majstrovstvách, keď hrajú zvyčajne proti sebe finále a je to boj dvoch rozličných druhov bandy hokeja.

A napokon vyhrávajú asi veľké bránky a brankári. Vždy som si myslel, že brankár na korčuliach a v obrovskej bránke toho moc nevychytá. Realita je iná a brankár urobí tak veľa práce, až som bol sám prekvapený. Dokonca by som povedal, že ešte viac než futbalový brankár, keďže musí viac premýšľať, kde si nájsť priestor na chytenie loptičky alebo na hodenie sa pod nohy.

Dôležitá je samozrejme aj rýchlosť. Top hráči zo Švédska či Ruska sú na veľkom ihrisku a v bandy korčuliach oveľa rýchlejší než hráči NHL.

V mládežníckych rokoch bol z vás hokejista. Ako vyzerali tieto roky?

Vyrastal som na Slovane, užil som si všetko, čo sa dalo, hoci to bolo náročné. Celý môj hokejový život a postup bol o tom vydržať a bojovať ďalej. Nemôžem povedať, že by som bol vysoko talentovaný hokejista, skôr som si musel veci vydrieť. No o to viac to bolo v dobrom cítiť aj v bandy, že som bol naučený hrať z ľadového hokeja všade možne – v bandy to bolo veľmi užitočné, keďže tam sú akoby futbalové posty hráčov.

Po pôsobení v bratislavských hokejových kluboch ste 7 sezón strávili na ľadových plochách v zahraničí, z toho 6 sezón v Českej republike. Postupne ste tam vystriedal kluby v Českej Lípe, Břeclavi, Trutnove a Žďáre nad Sázavou. Prečo ste zvolili české hokejové prostredie?

Na Slovensku nebolo v tom období jednoduché sa presadiť. Zároveň v časoch, keď som prichádzal do mužskej kategórie, bolo veľa indícií o finančných problémoch v kluboch extraligy i prvej ligy, mnohokrát som od kamarátov počul, že už po dvoch-troch mesiacoch ďalšie výplaty nevideli. V Česku som v tomto nemal problémy, počas celej sezóny chodila výplata načas a fungovalo aj všetko ostatné.

Výhodou bolo aj to, že som mal české občianstvo, keďže otec je Čech, a tak ma nebrali ako zahraničného hráča a nebral som miesto iným Slovákom či zahraničným hráčom. Aj preto mi to prostredie v Česku vyhovovalo najviac.

Čo vás na bandy hokeji baví?

Čo ma na bandy najviac chytilo bolo to, že to bolo niečo iné, špecifické. Užil som si každý dotyk s loptičkou, ktorú bolo veľmi ťažké skrotiť na ľade s malou hokejkou, ktorá bola rovná bez zahnutia. Doteraz ešte nedokážem bandy hokejku ovládať ideálne.

Najlepšie na tom je to, že je to niečo iné pre hokejistov – podobne ako inline či hokejbal. Je to iný druh zábavy, kde musia pracovať viac technickejšie, čo dá veľmi veľa aj mladým hráčom.

Bandy hokej je rozšírený a populárny najmä v severských krajinách ako Švédsko, Fínsko, alebo Rusko v okolí Sibíri. Vy ste sa stali prvým slovenským hráčom, a zatiaľ aj jediným zo strednej Európy, ktorý prestúpil do švédskej bandy ligy, do klubu Vastanfors. Ako k tomu prišlo a aká to bola skúsenosť?

Obrovskú zásluhu na tom má náš vtedajší reprezentačný tréner Michael Bratt, ktorý bol zároveň tréner aj vo Švédsku. Zo začiatku to nebolo jednoduché – nielen v klube, ale aj všeobecne som cítil, že ma brali ako exotickú osobu, rovnako ako my berieme v hokeji nejakých Brazílčanov alebo Argentíncov.

Oni pozerali na mňa, že prišiel „nejaký Slovák“ – musel som si tam vydrieť svoju pozíciu, v čom mi veľmi pomohol spomínaný Michael a takisto aj tréner Stefan Lillis, ktorý pôsobil v neďalekom meste.

Prechod nebol jednoduchý, keďže to bolo oveľa rýchlejšie, ale náročná bola najmä taktika. Ja som bol zvyknutý nakorčuľovať si pri mantineli ako krídlo a teraz som mal ako krídlo zrazu korčuľovať do stredu ihriska, tam niekde si pýtať loptičku a potom ju vracať naspäť a podobne. Na začiatku som sa pozeral, že neviem, kam mám ísť a nieto, kde je loptička. (smiech)

Aké má bandy v Škandinávii vytvorené podmienky?

Každým rokom je to náročnejšie. Je to spôsobené aj tým, že sa planéta otepľuje. Napríklad, keď som hral vo Švédsku vo Vastanforse, ľadovú plochu sme zamrazovali až niekedy v polovici októbra, pričom 5-6 rokov predtým zamrazovali už v auguste.

A aké sú tam podmienky pre hráčov?

V rámci top klubov, ktoré majú vlastné bandy haly, je to na obrovskej úrovni. Ale takisto bolo už v tom období cítiť, podobne ako na posledných hokejových majstrovstvách sveta vo Švédsku, ubúdanie fanúšikovskej základne.

Keď sa jednalo o semifinále či finále najvyššej švédskej ligy, štadión bol natrieskaný a bolo na ňom aj 10-12 tisíc divákov. Ale akonáhle sa jednalo o normálny zápas základnej časti, bolo na štadiónoch iba tisíc či dvetisíc divákov.

Slovenská reprezentácia bola založená v roku 2017. Ako funguje jej organizácia a príprava?

Funguje-nefunguje. Komplikácia je v tom, že stále je to na Slovensku malý šport. V začiatkoch sa prvé dva roky stretávali hráči na zimnom štadióne v Senici na tréningoch, ale bolo to v malom počte a nebolo to ideálne. Ale beriem, že začiatky sú všade ťažké.

V súčasnosti je to zložité. Náš bratislavský klub mal na predchádzajúcich MS 9 hráčov zo 14, čiže väčšina reprezentácie pochádzala odtiaľ. Po veľkých nezhodách s vedením sa vedenie rozhodlo, že z nich nenominuje nikoho. Je pravda, že niektorí hráči už sú starší, ale stále by si svoje uhrali.

Napokon sa však na nedávne majstrovstvá zložili tak, ako sa zložili – najmä z hráčov agentúry členov vedenia asociácie. A tým, že majstrovstvá boli počas hokejovej sezóny, nemohlo ísť o silné mužstvo. A to aj napriek tomu, že v kútiku duše niektorí chalani čakali pozvánku, tá už napokon neprišla. O to to má reprezentácia v súčasnosti náročnejšie.

Celkovo príprava bola vždy náročná. Aj samotná príprava na MS v Rusku, kde sme dosiahli najväčší úspech, skoro neexistovala a stretli sme sa priamo pred majstrovstvami. Príprava na moje posledné majstrovstvá pred dvoma rokmi vo Švédsku prebiehala na inline ihrisku, ktoré som vybavil s kamarátom a aspoň tam sme trochu potrénovali prácu s hokejkou a prihrávky.

Mohlo by to byť oveľa lepšie, no je náročné zabezpečiť jednak podmienky, ale v súčasnosti aj nájsť hráčov.

Najväčší medzinárodný úspech v krátkej novodobej histórií zaznamenala slovenská bandy reprezentácia na MS B-kategórie v roku 2020 v ruskom Irkutsku, kde vo svojej skupine obsadila 2. miesto a v súboji o bronz porazila silné Mongolsko 3:2. Boli ste jej kapitán a výrazne ju potiahli za úspechom. Aká je popularita bandy hokeja na Sibíri a samotná organizáciu MS?

Organizácia MS je fantastická, či už v Číne na prvých MS, čo sme boli, ale aj v Rusku. V Rusku sme dokonca mali policajné hliadky pred aj za autobusom a strážili nás aj pri hoteli. Vo Švédsku na MS B-kategórie bola organizácia o niečo slabšia, keďže oni tam tlačia najmä organizovanie A-kategórie, kde to je výrazne lepšie. Napriek tomu si nemôžeme vôbec sťažovať a o všetko bolo postarané, vo Švédsku či Rusku bandy doslova žijú.

Postúpi Slovensko niekedy aj do A-kategórie MS?

V minulosti mohlo. Aj keď je to náročné, lebo napríklad poslední víťazi B-kategórie z Maďarska alebo Holandska mali hráčov, ktorí aktívne hrávali bandy vo Švédsku, Nórsku či Fínsku.

V hokejbale je známe, že ak prídu do play-off hrať extraligoví hokejisti, výrazne pomôžu daným mužstvám a reprezentácii k úspechu. Ak by hokejista z extraligy prišiel pomôcť bandy hokejovej reprezentácie, bolo by to cítiť?

Určite áno. Majú kondíciu a techniku, čo je veľmi nápomocné. Bandy je o kondícii, rýchlosti a technickej pripravenosti a keby sme zložili mužstvo z top hráčov hokejovej extraligy, verím tomu, že by sme dokázali postúpiť.

Česká bandy asociácia vydala začiatkom tohto roka zaujímavú správu, v ktorej ohlásila výraznú posilu do svojich radov – vás! Čo spôsobilo toto rozhodnutie a tešíte sa na kolegov z českej reprezentácie?

Teším aj neteším, lebo mohli by trošku viac „makať.“ (smiech) Teším sa na novú výzvu a ďakujem im za to, že mi to umožnili. V živote mi nenapadlo, že by som nad niečím takýmto premýšľal, ale tým, čo sa udialo za posledné obdobie, sa mi v slovenskej reprezentácii zavreli dvere len pre to, že som nesúhlasil s tým, ako sa u nás tento šport vyvíja a kam sa posúva.

Okrem bandy ste sa vrátili aj k ľadovému hokeju a už druhú sezónu pôsobíte ako tréner v bratislavskom Ružinove, kde máte na starosti ako asistent predprípravku a štvrtákov s piatakmi. Čo vás na tejto práci baví a aký máte s chlapcami a dievčatami cieľ?

Baví ma každý deň byť v kolektíve detí a rodičov. Človek si povie, že niekedy by tie deti chcel obrazne „pozabíjať,“ ale práve to je na tom to rozkošné – tým, že mám dcérku, každé dieťa beriem, ako by bolo moje vlastné.

Jediným cieľom je dať im rovnakú šancu sa presadiť hokejom. Vychovávať top hráča v tomto veku je nezmysel. Samozrejme, deti sa vyvíjajú a rozvíjajú už v najmenšom veku, ale treba dať šancu všetkým – ktokoľvek môže kedykoľvek „vyskočiť.“

Jasné, že talentovaní jedinci sa ukazujú už v mladšom veku, ale mojím cieľom nie je vyvíjať hráčov pre NHL či top ligy, ale dať šancu, aby si hokej mohli užiť a aspoň trochu zažiť z tej zábavy, čo som si užil ja.

Je nádherné vidieť tie deti usmiate, ešte lepšie vyčerpané a usmiate. A o tom to je – vidieť ich úsmev a radosť po tréningu, na ktorom dostali zabrať, ale aj tak sa tešia už na ten ďalší, to je niečo fantastické.

O čom ešte snívate? Čo máte v pláne zrealizovať do piatich či desiatich rokov?

Veľký plán bol dostať slovenskú bandy reprezentáciu na olympiádu. To sa mi už, bohužiaľ, nepodarí, tak možno sa to podarí s tou českou, uvidíme.

Aktuálne nemám nejaké veľké ciele, snažím sa ísť zo dňa na deň a užiť si každý deň naplno, aby som zaspával večer s úsmevom na tvári a pocitom, že som do toho dal maximum.

Uvidíme, čo bude ďalej, no rád by som v hokejovej sfére ostal čo najdlhšie a pomohol čo najviac ľuďom.

Ako ďaleko je bandy hokej od predstavenia sa na zimnej olympiáde?

Federácia IFB sa tejto téme už aj teraz viac venuje, dokonca bola šanca, že by to bolo už na ZOH 2026, avšak Švédi prehrali boj o olympiádu s Talianmi, kde bandy nie je až také zaujímavé a nemá vybudovanú infraštruktúru.

ZOH 2030 budú vo Francúzsku a keďže tí bandy nehrajú, je väčšia šanca, že to bude o ďalšie štyri roky v USA, keďže Spojené štáty sú jednou z bášt a top krajín bandy hokeja. A keď raz získa zimnú olympiádu Švédsko alebo Rusko, verím tomu, že tam už bandy určite bude.

Publikované na webe www.sportnet.sk dňa 22.7.2025.