Peter Velits sa po ukončení profesionálnej cyklistickej kariéry stal podnikateľom, spolu so svojím bratom, dvojčaťom Martinom (tiež bývalý profesionálny cyklista), založil a vedie rodinnú firmu na výrobu cyklistického oblečenia Isadore Apparel.

Hovorí, že pretekanie mu vôbec nechýba, hoci kariéru ukončil už ako 31-ročný.

V rozhovore spomenie aj:

• aké tréningové princípy odporúča zaradiť do kondičnej prípravy;
• prečo tréning nekončí samotným tréningom, ale dôležité sú aj stabilizačné cvičenia;
• že dôležitý poznatok z profesionálnej cyklistiky je potreba kvalitného spánku;
• ako budoval svoju rýchlosť majster sveta v časovke družstiev;
• prečo má cyklistické oblečenie, ktorého výrobe a predaju sa dnes venuje, nastavené prémiové ceny a prečo sa firma rozhodla pre výrobu na Slovensku.

Ako ste prežili obdobie poznačené koronakrízou?

Rok 2020 sa pre nás všetkých zapíše ako veľmi špeciálny rok. V osobnej rovine som pociťoval to isté čo ostatní – na začiatku to bol strach, potom trochu uvoľnenie a teraz sa to náročnejšie obdobie vrátilo. V našej rodinnej firme to bolo odlišné: najskôr sme zažili obrovský strach, keď koronakríza začala, po mesiaci sa to však celé otočilo a mali sme opačný problém – naše odvetvie (výroba a predaj cyklistického oblečenia a doplnkov) začalo veľmi silno rásť a nestíhali sme vybavovať objednávky. Rast ako taký stále pretrváva a celkovo sme na tom obchodne veľmi dobre.

Ste štvornásobným majstrom sveta – trikrát v tímovej časovke a raz v individuálnych pretekoch do 23 rokov. Prečo sa v profesionálnej cyklistike podarilo uspieť práve vám? Čím ste sa od tých menej úspešných cyklistov odlišovali?

Mojou výhodou bola cieľavedomosť a silná disciplína. Veľmi sa mi páčila tímová časovka, kde som obdivoval dynamiku tímu, spôsob spolupráce jeho jednotlivých členov a to, ako musia počas pretekov spolunažívať, to ma fascinovalo. Na časovke som pracoval najviac, či už na časovkárskom bicykli, alebo na tréningu časoviek všeobecne, až mi to prinieslo spomínané tituly.

Ako vyzerá tréning profesionálneho cyklistu? Sú to nekonečné hodiny krútenia pedálmi alebo má svoju štruktúru?

Bývali časy, keď platilo hlavne veľa najazdiť, tak to je dobre. Keď sme spolu s bratom Martinom vstúpili do sveta profesionálnej cyklistiky, videli sme tím ľudí, ktorý sa staral aj o samotný tréning a každý jeho detail. Cyklista mal postavený vlastný špecifický tréningový plán, a to podľa toho, v ktorej časti sezóny sa nachádzal a aké preteky mal v priebehu sezóny naplánované.

Na veľkých a dlhých pretekoch typu Tour de France sa úvodná hodina ide zvyčajne vo voľnejšom tempe, favoriti sa zahrievajú, pelotón ide pokope, jazdci sa vedia aj pozhovárať. O čom ste premýšľali vy počas niekoľko hodín trvajúcich pretekov?

Preteky sú špecifickejšie ako tréning, ale aj v etape väčšinou príde čas, keď je tempo pokojnejšie, a vtedy sa dá naozaj porozprávať či už s kolegami, alebo so súpermi v pelotóne.

Najmä počas dlhých tréningov som mohol porozmýšľať nad kadečím, bol čas premyslieť si aj veci mimo cyklistiky a z takých úvah vznikli aj veľmi dobré nápady. Mnohokrát je to lepšie ako rozmýšľať nad výkonom.

Keď sme stále boli profesionálni cyklisti, no už sme mali založenú firmu, rozprávali sme sa o podnikaní.

Na Tour de France ste sa prvýkrát zúčastnili v drese profesionálneho tímu Milram v roku 2008 vo veku 23 rokov ako tretí Slovák po Milanovi Jurčovi a Jánovi Svoradovi. Celkovo ste sa týchto pretekov zúčastnili šesťkrát. Raz ste povedali: „Ak by som aktívne nezažil Tour de France, moja kariéra by bola o ničom.“

Môžem iba potvrdiť svoj starší výrok. (smiech) Nikdy som nešiel klasiky ako Pariž-Roubaix či Okolo Flámska, čo sú tiež obrovské preteky, nezažil som olympiádu. Pre mňa sú Tour de France jednoznačne najväčšie preteky, ten najvyšší level cyklistiky. Ak by som skončil kariéru tým, že by som síce jazdil v dresoch najlepších svetových tímov, ale nedostal by som sa na Tour de France, tak by som prišiel o veľa.

Azda najväčšiu profesionalitu ste zažili v tíme HTC Columbia, v ktorom ste sa stretli aj s Marcom Cavendishom. Ako ste v tomto tíme pristupovali k tréningovému procesu, k strave, regenerácii?

V našom prvom veľkom tíme Milram sme aj s bratom strávili dva roky, po ktorých sme prestúpili do HTC, čo bol pre nás obrovský krok dopredu vo vývoji profesionálneho cyklistu.

V HTC sme zistili, že profesionálna cyklistika nie je iba o trénovaní a sústredeniach, ale že je za tým omnoho viac – trénovanie mimo bicykla, rôzne stabilizačné cvičenia, strečing, cvičenie na posilnenie stredu tela a podobne. Neskôr v kariére sme mali aj vlastného psychológa. So stravou a váhou som problém nikdy nemal, aj teraz po ukončení kariéry mám veľmi podobnú hmotnosť ako počas nej. Veľmi dôležitý poznatok z tohto obdobia sa týkal kvalitného spánku. Len čo som mal spánkový deficit, tak to bolo okamžite citeľné.

Spôsobov a princípov, ktoré sme si z HTC s Martinom zobrali, však bolo určite viac a pokračovali sme v nich aj v ďalších tímoch počas našej kariéry – v QuickStepe aj v BMC.

Čo z inovatívnych tréningových princípov, ktoré ste sa naučili v rôznych tímoch, viete odporučiť aj dnešným športovcom?

Ako sme sa už rozprávali, tréning nie je iba o točení pedálmi a o tom, koľko hodím strávim na bicykli, jeho účinok a efektivitu znásobuje najmä to, čo a ako robím mimo bicykla.

Dôležité sú napríklad strečingy, ranné polhodinové cvičenia pred samotným tréningom na prebudenie a natiahnutie tela, alebo potréningové cvičenia ešte v cyklistickom oblečení, keď sme takýmto cvičením dokončovali tréning. Po nejakom oddychu sme mali tréningy zamerané na stabilitu stredu tela s vlastným telom – ak to človek robil poctivo, telo sa mu spevnilo a dokázal silu prenášať do pedálov. V tíme BMC sme dokonca mávali aj jogu, ktorá bola povinná.

Samotný tréning na bicykli zabral 5 hodín z daného dňa, ale keď sa k tomu pridali aj cvičenia mimo bicykla, mal cyklista vyplnený celý deň.

Nielen v cyklistike je veľmi dôležité posilňovať stred tela, mať pevný chrbát a ruky.

To je presne to, čo som spomínal – aj pre nás cyklistov bolo nesmierne dôležité mať tie ostatné tréningy okolo. Stabilita tela je dôležitá aj pre bežcov či iných hobby športovcov.

Pri väčšine športov je základný pohyb zaužívaný a telo si vypracuje dané partie (napríklad pri cyklistike nohy a zadok), ale väčšina tela je zanedbávaná a môžu prísť zdravotné problémy alebo telo nedokáže podať stopercentný výkon, keď chýba nejaká zložka v tele.

My ako cyklisti sme nepotrebovali naberať svalovú hmotu, ale práve stabilizačné cvičenia, ktoré spevnili telo ako celok, boli nesmierne dôležité. Keď mal cyklista pevný chrbát a brucho, dokázal oveľa lepšie preniesť silu z nôh na pedále. A nebolo to také vlnenie sa na bicykli, keď energia uniká inde a nejde do pedálov. Väčšinu kariéry som bol zvyknutý na to, že tréning nekončí odložením bicykla, ale že ho dokončím stabilizačnými cvičeniami.

Pre zdravotné problémy ste v roku 2016 ukončili kariéru profesionálneho športovca v pomerne skorom veku 31 rokov. Ako s odstupom času vnímate tento krok? Nedalo sa ešte vrátiť do vrcholnej formy? Alebo ste sa už tešili na prechod zo sedla bicykla do kancelárskej stoličky v rodinnej firme?

Na svojom rozhodnutí o ukončení športovej kariéry by som nič nezmenil – nepotreboval som bicyklovať ani o rok dlhšie, ani o rok kratšie, prišlo to v správnom čase. Na rozhodnutie vplývalo mnoho faktorov – zdravie, narodenie syna či založenie rodinnej firmy. Odkedy som skončil, nepocítil som žiadnu nostalgiu za pretekaním, a to ani ako hobby cyklista. Pretekania som si užil počas celej kariéry dostatočne, zažil som všetko, čo som zažiť chcel, som spokojný.

V profesionálnej kariére ste najazdili približne 30-tisíc kilometrov ročne. Okrem titulov majstra sveta v cyklistike ste sa v roku 2004 stali majstrom Európy aj v inej disciplíne – v zimnom triatlone (beh, horská cyklistika, beh na lyžiach). Navyše od detstva rád hrávate hokej a údajne vám kariéra v NHL unikla len pre to, že na púchovskom zimnom štadióne padla strecha a trénovanie bolo znemožnené. Ako sa udržiavate v kondícii po ukončení profesionálnej kariéry?

S Martinom sa na domnienke, že keby nepadol štadión, tak určite hráme v NHL, dobre zabávame. (smiech) Pokiaľ ide o súčasnosť, tak ako mi nechýba pretekanie, tak mi nechýba ani vysadnutie na bicykel a už určite nie v zime a chlade. Často však behávam a veľmi rád si rekreačne zahrám hokej. Hokej ma extrémne baví, je to totiž niečo, čo mi nejde; asi preto, ma to tak baví. Chcem sa v ňom zlepšovať, je to hodina veľmi intenzívnej práce a zároveň zábavy a robím to veľmi rád.

Ste aj slušný bežec. Aký je váš tip na zvýšenie rýchlosti?

Nie som bežecký tréner, ale keď sme potrebovali trénovať intenzitu my cyklisti, tak sme ju dosahovali trénovaním extrémnej intenzity. Našli sme si extrémne prudký kopec a zdolávali sme ho 15 – 20 sekúnd v maximálnom možnom zaťažení. Na kopci sme sa otočili, zregenerovali 30 sekúnd a pokračovali znovu od začiatku, až mal človek pocit, že sa povracia. V takejto extrémnej záťaži sme pracovali a snažili sa posúvať svoje prahy.

Ja osobne som však nikdy nebol typ, ktorý by rozmýšľal, ako si to nastaviť a trénovať, mali sme na to profesionálny trénerský tím. Ja som im akurát povedal, čo mi vyhovuje, v čom sa cítim dobre a, naopak, čo mi nejde.

Akú obľúbenú trasu v okolí Púchova odporúčate na cyklistický alebo bežecký tréning?

Na cyklistický tréning sme veľmi radi využívali cestu z Púchova cez hranicu na Moravu, keď sme prešli cez sedlo Kohútka a zišli sme dolu do krásnej doliny v Beskydách, na návrat sme volili napríklad Bytču. Mali sme svoje obľúbené a zaužívané 4- až 5-hodinové trasy, ktoré sme opakovali, iné sme veľmi neobjavovali.

Tipom pre bežcov je pekne vybudovaný cyklochodník na hrádzi Váhu z Púchova do Nimnice, podľa mňa je to ideálne miesto na beh.

Na jeseň 2016 ste ukončili športovú kariéru, od januára 2017 sa naplno venujete budovaniu rodinnej firmy, ktorá vznikla už v roku 2013. Firma navrhuje, vyrába a distribuuje cyklistické oblečenie. Kde má zákazník vnímať vyššiu pridanú hodnotu vašich výrobkov v porovnaní s cenovo dostupnejšou konkurenciou?

Základný rozdiel je materiál, z ktorého vyrábame. Väčšina našich produktov je z merino vlny, ktorá je výrazne drahšia ako polyester či polyamid používané v lacnejších dresoch.

Vyrábame na Slovensku v Makyte Púchov, a tak je cena práce vyššia ako pri obrovskej produkcii v Ázii. Robíme to však zámerne a sme radi, že výroba je lokálna a udržateľná, čo je v súlade s koncepciou našej značky, aj keď to znamená, že cena je vyššia a nie každý si môže naše dresy dovoliť.

Ročné tržby firmy sú už takmer na úrovni dva milióny eur. Viac než dve tretiny predaja realizujete cez vlastný e-shop. Pomerne málo vás však vidno v kamenných obchodoch, kde by si zákazník mohol oblečenie pred kúpou vyskúšať. Plánujete posilniť maloobchodný predaj?

Súhlasím s tým, že je to jedna z vecí, v ktorej máme potenciál. Náš najväčší trh je v súčasnosti Nemecko, ktoré tvorí približne štvrtinu tržieb, Slovensko je druhé s približne desatinou tržieb. Vieme, že základňa našich zákazníkov na Slovensku je veľmi silná a lojálna, a nesmierne si to vážime.

Uvedomujeme si, že popri budovaní e-commerce biznisu je dôležitá aj prítomnosť v kamenných obchodoch, aby sme boli ľahšie dostupnejší a ľudia si mohli oblečenie aj vyskúšať. V Bratislave máme dvoch obchodných partnerov, s ktorými spolupracujeme, ale naším cieľom je mať v blízkej budúcnosti v Bratislave vlastnú predajňu s vlastným vizuálom a komunikovaním našej značky. Bolo by to miesto, v ktorom by sme sa vedeli postarať o komunitu našich priaznivcov, ktorá sa v Bratislave vytvorila.

Peter Velits (1985)

je bývalý špičkový profesionálny cestný cyklista. Majster sveta do 23 rokov v pretekoch jednotlivcov (2007, Štuttgart), trojnásobný majster sveta v tímovej časovke (2012, 2013, 2014), šesťnásobný účastník Tour de France. Ako prvý Slovák obsadil na pretekoch Grand Tour pozíciu na stupňoch víťazov v konečnom hodnotení, na Vuelta a España 2010 skončil na treťom mieste, neskôr sa pre doping súpera posunul na druhé miesto.

Slovenský cyklista roka v 2007, 2009, 2010.

Spolumajiteľ rodinnej firmy na výrobu cyklistického oblečenia a doplnkov Isadore Apparel, zodpovedný za predaj, marketing a financie.

Rodák z Bratislavy, žije v Púchove.

Publikované na webovej stránke novín DENNÍK N. (Jaroslav Jelenik, Michal Kolek, 14.1.2021).