Slovenská tenisová špička mu vďačí za to, že sa v rozhodujúcich fázach zápasov vedela sebavedomo oprieť o vynikajúcu kondíciu.

Ako prvý začal vo svojej práci so systematickou diagnostikou, zberom a analýzou dát. Aj ako šesťdesiatnik je aktívnym športovcom (najmä beh a bicykel), jeho koníčkom je zbieranie polámaných tenisových rakiet najlepších svetových tenistov.

V rozhovore so športovým pedagógom a odborníkom na kondičnú prípravu Ivanom Gabovičom sa dočítate:

• prečo jeho zverenci patrili ku kondične najlepšie pripraveným;
• aké analytické metódy pri svojej práci využíva a aj to,
• či sa za posledných 20 rokov zmenil prístup k všeobecnej pohybovej príprave;

Dá aj tipy

• ako zlepšiť svoju bežeckú výkonnosť,
• aká vzdialenosť je pre hobby bežca optimálna a
• prečo do svojho tréningu zaradiť aj kompenzačné cvičenia.

Rozhovor vám prinášame v spolupráci s podcastom Vykroč.

Celý život sa živíte trénovaním ľudí. Podľa bežeckých tabuliek ste zabehli desiatky polmaratónov a osem maratónov, váš osobný maratónsky rekord je 3:01:15 h. Veľké svetové maratóny ste bežali v New Yorku, v Berlíne a Chicagu, zatiaľ posledný maratón bol v roku 2018 v Košiciach. Ktorý z absolvovaných behov je pre vás najpamätnejší?

Behov, ktoré som odbehol, je podstatne viac, na viacerých som však po dohode s organizátormi nebol registrovaný ako bežec, ale ako sprievod bežca, ktorého som trénoval. Nemám doma vyvesené medaily z absolvovaných behov, myslím si, že by sa účastnícke medaily ani dávať nemali, veď aj tie olympijské sa udeľujú len tri – zlatá, strieborná a bronzová.

Mojím najpamätnejším behom je maratón v New Yorku. Mal som natrénované na čas pod 3 hodiny, prepálil som však tempo. Prvú polovicu som zabehol za 1:27 h, na 39. kilometri som sa však musel dať aj zdravotníkmi rozchodiť, mal som kŕče, inak by som to pod tri hodiny zvládol. Maratón v New Yorku je skutočne nezabudnuteľný – na trať vybehne 50-tisíc ľudí, ja sám som bežal v skupine tisíc ľudí bežiacich tempom okolo 4 min/km. Na First Avenue, ktorá má 9 km a ide stále do kopca, je to náročné, ale krásny zážitok. Do New Yorku sa chcem ešte vrátiť, maratón pod vysnívané tri hodiny zabehnúť a možno vyhrať svoju vekovú kategóriu.

Ďalších asi dvadsať maratónov som odbehol ako sprievod svojho zverenca. Pamätný je napríklad maratón v Chicagu s Matejom „Sajfom“ Cifrom, kde ma posledné dve míle pred cieľom prosil, aby sme na chvíľu zastali, oddýchli si a uvoľnili sa. Odmietol som a dokončili sme ho pod plánovaných tri a pol hodiny, hoci to bolo už viac-menej o morálno-vôľových vlastnostiach a každý krok do cieľa bol problematický.

Vo svojom živote ste zabehli viac ako 110-tisíc km, boli dni, keď ste behali aj desiatky kilometrov denne. Niektorí lekári varujú pred behmi dlhšími ako 10 km, spomínajú najmä ich devastačné účinky na pohybový aparát bežca. Ako to vnímate vy, je lepšie a zdravšie behať pravidelne maximálne 5-10 km alebo vzdialenosť nehrá rolu?

Určite je lepšie behať desať kilometrov. Behať päť kilometrov je veľmi málo, lebo organizmus by sa mal pripraviť, rozcvičiť, zohriať pred samotným behom a aj zanechať pozitívnu stopu na funkčnom stave. Keď chce bežec rozvíjať aeróbnu kapacitu alebo pôsobiť kardiovaskulárne na telo, alebo niekto chce schudnúť, musí na to telu dať vhodný podnet.

Ja sám som mal v roku 1985 zhruba 90 kg a bol som taký fitnes kulturista. Z vyšportovaného svalnatého tela som postupne zhadzoval svalovú hmotu, ktorá bola pre beh záťažou. Začal som s nižšími objemami kilometrov, postupne som prechádzal k vyšším a aj k rýchlejšiemu tempu. A popri tom by mal byť človek všestranne športovo zameraný, nielen iba na beh.

Aká je podľa vás správna bežecká technika a prečo ju v sebe v ranom veku prirodzene máme, ale príliš skoro ju strácame? Na ulici vidíme aj množstvo pokročilých bežcov, ktorí nebehajú správne a môžu si tak v dlhodobom horizonte škodiť.

Podľa mňa sa to začína už počas telesnej výchovy na základnej škole. Troj-štvorročné deti behajú prirodzene a uvoľnene. Na základnej škole sa však s nimi ďalej nepracuje, učitelia nenechajú deti behať cez pomôcky, ako sú bežecký rebrík či prekážky, necibria techniku behu.

Prežívame bežecký boom a domnievam sa, že všetci hobby bežci by mali byť inštruovaní a vedení k správnej technike behu. Tá je veľmi individuálna a záleží na každom takom bežcovi, najlepší recept je však univerzálnosť a všestrannosť. Technika behu môže byť analyzovaná a vizuálne kontrolovaná cez atletické abecedy, prípravné cvičenia či rôzne tonizačné cvičenia, aby bežec nebol disbalančný. Hobby bežec by sa mal okrem behu venovať aj cvičeniam vo fitnescentre, navštíviť atletického trénera a podobne.

S tenistom Karolom Kučerom ste trénovali na streche domu a on sa musel vedieť na kraji zastaviť a nepadnúť zo strechy. Prečo ste absolvovali takýto typ tréningu?

To bol špecifický tenisový beh kvôli brzdeniu, rovnováhe a preneseniu váhy tela do lopty, ktoré je pri tenise potrebné. Karol navyše nerád robil stereotypné veci a tento tréning bol pre neho motivujúci. Jeho otec však nebol nadšený, keď nás na tej streche videl. (smiech)

Ambiciózny rekreačný bežec chce zabehnúť polmaratón pod magickú hranicu 1:30 h a maratón pod tri hodiny. Dajú sa systematickou prácou aj v amatérskych podmienkach tieto méty pokoriť?

Nie každý by sa mal spomenutých magických hraníc držať. Pre niekoho je naozaj lepšie zabehnúť polmaratón za dve hodiny, alebo maratón za štyri hodiny. Ja som bol spokojný, keď som s jedným klientom zabehol maratón v Košiciach v roku 2018 za štyri a pol hodiny. Bol to jeho prvý maratón a možno aj posledný a ja som trpel možno viac ako on, lebo ten maratón trval pre mňa veľmi dlho, telo nebolo uvoľnené a začalo postupne protestovať. Tréner musí pre každého klienta nájsť primeranú záťaž, primeraný čas, primerané kilometre, ale aj primeranú pohybovú aktivitu.

Bežci často zažívajú únavu pred tréningom, ktorá môže byť spôsobená duševným či fyzickým stresom, nedostatkom spánku, nevhodnou stravou. Čo podľa vás pomáha odstraňovať únavu a prípadne podporuje tréningový výkon?

Priznám sa, že ja mám životabudič kolu. Musí byť správne vychladená a dávam si ju iba po malých dúškoch. Niekto si rád pred behom vypije kávu, ja ju však nepijem. Životabudičov je veľmi veľa, ale každý človek vie, že základom je správna a pestrá strava, samozrejme v primeranom množstve.

Dominik Hrbatý bol jedným z fyzicky najlepšie pripravených hráčov na okruhu. Zároveň ste napriek enormnému zaťaženiu jeho organizmu dokázali predchádzať zraneniam – počas 12 sezón nevynechal ani jeden zo 48 najvýznamnejších grandslamových turnajov. Prečo a ako často by sa mal aj rekreačný športovec venovať posilňovaniu či kompenzačným a koordinačným cvičeniam?

My sme sa s Dominom zameriavali na všestrannú kondíciu. Domino zavolal z turnaja, ako sa cíti, po príchode mal deň voľna a potom sme sa vybrali na bicykloch do Malých Karpát. Domino nakúpil mapy, ale aj tak sme viackrát zablúdili a namiesto 40 kilometrov sme prešli 60. Párkrát sme na bicykloch aj havarovali, ale celkovo sme sa snažili zraneniam vyhýbať a preventívne ich predvídať. Disciplinovane pristupoval k lekárskej starostlivosti, pravidelne chodil za športovými lekármi Malovičom, Penerom a ďalšími, robili sme analýzu krvných rozborov, stravy a podobne. Všetko to zapadalo do takej celostnej koncepcie starostlivosti o jeho zdravie.

Rekreační športovci by sa mali venovať posilňovaniu, kompenzačným a koordinačným cvičeniam preto, aby ich telo bolo pripravené na kondičnú záťaž. Tréner by mal spoznať a zanalyzovať svojho klienta a prispôsobiť tréning jeho stavu, keďže tréner je ten, kto má riadiť tú pomyselnú jadrovú elektráreň svojho klienta. Na detailnú diagnostiku a prípravu poradenstva potrebujem čas, možno dva či tri mesiace. Následne viem klienta nasmerovať na tri až štyri roky a vyhnúť sa veľkým chybám, ide predsa o zdravie. A smerovaním nemyslím iba beh, ale aj napríklad posilňovňu či plávanie.

S Dominikom Hrbatým sa viaže aj vaša stávka. Stavili ste sa, že ho ako 60-ročný porazíte v cyklistických pretekoch na 100 km, pričom kto prehrá, platí večeru všetkým kamarátom. Prečo si na takúto stávku s o 18 rokov mladším bývalým špičkovým športovcom vôbec trúfate a kedy sa odohrá?

Stávka vznikla už pred 20 rokmi. Domino bol vždy veľmi súťaživý, a keď videl, že som začal vážnejšie behávať a bicyklovať, chcel ma ešte viac vyhecovať, preto prišlo k tejto stávke. To, že pôjde o 100 kilometrov na bicykli, som vymyslel ja, keďže som si musel zvoliť disciplínu, kde budem mať nejakú šancu vyhrať aj v roku 2020, keď oslavujem 60 rokov. Priamo v deň mojich narodením 16. júna sme boli pripravení pod Mostom Lafranconi v Bratislave s veľkou skupinou športovcov, trénerov a učiteľov z FTVŠ. Bol to však deň blbec, veľmi pršalo a bolo desať stupňov, tak sme to, bohužiaľ, zatiaľ museli presunúť.

Od roku 1987 pomáhate najlepším slovenským tenistom s ich kondičnou prípravou, stali ste sa špecialistom na tenisovú kondičnú prípravu. Prečo dlhodobo spolupracujete práve s tenistami?

Z FTVŠ som odišiel, lebo som mal pocit, že študenti ma nebrali tak profesionálne vážne ako tenisti. V porovnaní s inými kondičnými trénermi mám obrovskú výhodu v tom, že viem vnímať tenisový pohyb, v mladosti som totiž tenis sám hrával. Tenisový pohyb nie je len atletická príprava, je tam veľa pohybov do strán, zmeny smeru, brzdenie, vytočenie sa, postavenie tela. Vstupujú tam aj ďalšie faktory, nikdy vopred neviete, ako dlho bude tenisový zápas trvať, či má byť hráč rýchly s výbušnou silou až takmer vzpierača. Vysoký hráč má iný pohyb na dvorci ako nízky hráč. V tenisovom pohybe a tenisovom prejave som sa začal cítiť najprofesionálnejšie zo všetkých športov.

Čoraz viac sa pri systematickom kondičnom tréningu dostáva do popredia diagnostika a dátová analýza. Vy ste už pred 20 rokmi aplikovali do tréningovej praxe Dominika Hrbatého veľa vedeckých poznatkov zo štúdia na FTVŠ. Analyzovali ste jeho pulzovú frekvenciu, robili rozbory kapilárnej krvi, sledovali hladiny laktátu pri záťaži aj po záťaži, kreatín-fosfátu. Pozorovali ste enzýmy, ktoré riadia dôležité procesy v tele, robili ste únavové testy, využívali ste aj poznatky z iných športov. Pracujete s analýzou rôznych dát na zlepšenie výkonnosti aj dnes pri trénovaní hobby bežcov a v akom rozsahu?

Áno, pracujem. Vývoj vo všeobecnej diagnostike išiel medzičasom míľovými krokmi dopredu. Bežní hobby športovci sa tým už aj zabávajú, majú k dispozícii analýzy, ktoré často ani nevedia správne čítať či využívať. Chcel by som im poradiť. Základný systém by si mali nastaviť na obdobie dvoch, troch, ideálne štyroch rokov. Na špecializovanom odbornom pracovisku by mali podstúpiť vstupnú diagnostiku, v ideálnom prípade záťažovo-funkčnú analýzu – komplexné vyšetrenie, kde zistia, v akej kondícii sú telo a vnútorné prostredie organizmu. Na úvod však postačuje aj návšteva odborného telovýchovného lekára, kde sa dozvedia, akú majú stavbu a držanie tela a aký šport je pre nich najvhodnejší. Pravidelným športovaním by mali dosiahnuť cielený a dlhodobý zdravotný efekt. Ideálne je, ak časom urobia 4×10 zhybov, 10×20 kľukov, 10×30 drepov a pôjdu si zabehnúť 10 km. Prípadne si pôjdu zabicyklovať či zaplávať. Na takúto záťaž však musia byť dostatočne pripravení, čo môže trvať obdobie spomínaných dvoch, troch či štyroch rokov.

Už v 90. rokoch ste do detailov riešili výživový program s Dominikom Hrbatým, ktorý pil špeciálne drinky určené pre onkologických pacientov. Ako veľmi dokáže výživa ovplyvniť prípravu a výkon vrcholového športovca a je dôležité sa jej venovať aj v rámci rekreačného či výkonnostného športu?

To súvisí s cieľmi daného športovca. Ja som Domina v riadenej životospráve podporoval a bol som presvedčený, že mu pomôže. Jeho životospráva bola veľmi precízna. On mal aj funkčné predpoklady nadštandardne vyššie ako bežná populácia. Zistili sme to však až po návšteve špecializovaných telovýchovných lekárov, kde podstúpil diagnostiku, Domino spolupracoval napríklad s Pavlom Malovičom. Následne sme presne vedeli, ako dlho mohla trvať jeho tréningová záťaž a kedy by mal regenerovať. Bol veľmi dôsledný, sám nabádal mňa a aj svojho tenisového trénera Maroša Vajdu, aby sme iniciovali nové metódy a postupy, ktoré ho posunú vpred. Riadená životospráva má význam aj pre hobby športovca, jeho strava by mala podporiť výkon a následné zotavenie sa zo zaťaženia, mal by sa vyhnúť alkoholu, ktorý spomaľuje regeneráciu. Mám pocit, že ľudia sa dnes zbytočne prejedajú.

Za viac ako 20 rokov spolupráce s Hrbatým ste nadobudli fantastické know-how, množstvo dát, výstupov, znalostí a skúseností, ktoré vo finále pomohli stvoriť jedného z fyzicky najlepšie pripravených tenistov na svete. Plánujete svoje vedomosti zužitkovať do nejakej podoby (napríklad akadémie), z ktorej by mohli čerpať aj ďalšie generácie tenistov/bežcov a ich trénerov?

Akadémiu pravdepodobne nezaložím, niektorí tenisoví tréneri to už predo mnou skúšali, ale je veľmi náročné prevádzkovať súkromnú akadémiu, a to s ohľadom na jej materiálovo-technické zabezpečenie či personálne obsadenie v podobe kvalitných trénerov a homogénnej skupiny hráčov. Svoje skúsenosti chcem odovzdávať najmä formou osobných individuálnych tréningov, pretože ku každému dieťaťu či dospelému športovcovi je potrebné pristupovať špeciálne. Urobiť vstupnú diagnostiku, navrhnúť vhodné tréningové zaťaženie, kompenzačné cvičenia a vhodnú formu regenerácie. Z pohľadu trénera je dôležité aj niesť zodpovednosť za progres výkonnosti zverenca, vedieť si svoje postupy obhájiť. Ak športovec úspechy nemá, analyzovať príčiny a poučiť sa z chýb.

Recept na dlhovekosť v Japonsku znie: mierna podvýživa a ťažká práca v lome vám predĺžia život. Vy máte 60 rokov, ako si udržiavate kondíciu?

Miernu podvýživu mám, už mi všetko nechutí, ale raz do týždňa si dám aj rezeň. Ja som však nadštandardne športovo aktívny, to sám uznávam. Neberte ma ako športového fanatika, ale pokiaľ zistíte, že vám to prospieva, tak prečo by som si nešiel zabehnúť 10 kilometrov či zabicyklovať? Viac ma začal baviť bicykel, predsa len pri behu v priemernom tempe 4:15 min/km si človek neoddýchne, zato na bicykli, keď dvakrát prestane šliapať do pedálov, tak si trošku oddýchne a príde na iné myšlienky. Celkovo je to teda o pracovitosti, zanietenosti, či u mňa až o športovom fanatizme. Musím sa o seba starať, inak kondícia ide výrazne dolu aj z mesiaca na mesiac.

Kondičné tréningy svojich klientov som vždy absolvoval a absolvujem spolu s nimi, pretože tak sa dozviem priamo na trati o podmienkach, ktoré v danom tréningu mali – protivietor, kopcovitý úsek, psychické rozpoloženie klienta. Všetky tieto informácie zároveň využívam pri analýze aktuálneho stavu klienta.

Na záver jedna pikoška. Máte doma v pivnici zbierku viac ako 80 polámaných tenisových rakiet top tenistov sveta. Vraj ste ich začali zbierať preto, aby vám odhalili nejaký detail o protivníkovi vášho zverenca. Vyhrala niekedy Dominovi vami ukoristená raketa zápas?

Zbierka sa začala náhodou. Bol som zvedavý, ako majú hráči pripravené svoje rakety, keďže špičkovým hráčom výrobcovia pripravujú rakety na mieru. Karol Kučera alebo Miloš Mečíř boli schopní povedať, či ich raketa má o gram viac či menej ako zvyčajne, alebo má inak ťažisko. Domino však hral aj tak, že mal prasknutú raketu a ani o tom nevedel, až tréner mu to musel povedať. (smiech)

Ivan Gabovič (1960)

Športový pedagóg a profesionálny kondičný tréner so špecializáciou na tenis a beh. Dlhé roky bol kondičným trénerom slovenskej tenisovej reprezentácie a najlepších slovenských tenistov (Vajda, Stankovič, Habšudová, Studeníková, Kučera, Hrbatý, Kližan, Hantuchová, Cibulková). Bežecky trénoval a trénuje viaceré slovenské osobnosti, napríklad moderátora Mateja „Sajfu“ Cifru. Rodák z Piešťan, vyštudoval telesnú výchovu na FTVŠ UK, žije v Ivanke pri Dunaji, má dvoch synov.

Publikované na webovej stránke novín DENNÍK N. (Michal Kolek, Jaroslav Jeleník, 24.11.2020).