Vypočujte si podcast Vykroč s olympionikom a členom štvorkajaka Erikom Vlčekom.

V podcaste s Erikom Vlčekom sa dozviete aj:

• prečo bežný človek nevydrží vo vratkom kajaku ani 3 sekundy bez pádu do vody,
• prečo vidia kajakári po príchode do cieľa hviezdičky,
• ako vedia ovplyvniť rýchlosť lode externé faktory (vietor, riasy, ryby),
• ako ovplyvnili kanoistiku moderné technológie,
• ako je možné, že sa 21 rokov drží na špičkovej profesionálnej úrovni,
• ako vníma budúcnosť slovenskej kanoistiky,
• či sa dokáže špičkový slovenský kanoista finančne zabezpečiť aj na obdobie po kariére,
• ako vníma kontroverzný čin českého olympijského víťaza Lukáša Pollerta, ktorý svoje olympijské medaily predal,
• aké sú jeho plány po ukončení športovej kariéry.

Najúspešnejší slovenský kanoista histórie a dlhoročný člen slovenskej vlajkovej lode K4 (štvorkajak). Odchovanec komárňanskej rýchlostnej kanoistiky súťaží od roku 2000 vo farbách ŠKP Bratislava.

Desaťnásobný zlatý medailista z majstrovstiev sveta (K2, K4). Tri olympijské medaily (bronz v Aténach 2004, striebro v Pekingu 2008 a striebro v Riu 2016) získal v kráľovskej disciplíne K4 na trati dlhej 1000 m. 

Päťnásobný účastník letných olympijských hier sa pripravuje na svoju rekordnú šiestu olympiádu. Bude prvým Slovákom, ktorému sa to podarí.

V novom zložení K4 spolu so Samuelom Balážom, Csabom Zalkom a Adamom Botekom vybojoval bronzovú medailu na MS 2019 v Szegede a získal miestenku pre Slovensko na OH 2020 v Tokiu (K4 na 500 m).

V podcaste VYKROČ vyspovedali Jaro a Michal rýchlostného kanoistu a desaťnásobného majstra sveta ERIKA VLČEKA. 

Pochádzate z Komárna, ktoré síce je vodáckym mestom, ale malí chlapci sa väčšinou vidia ako strieľajú góly na futbalovom ihrisku, či robia blafák na hokejovom klzisku. Aká bola vaša cesta k rýchlostnej kanoistike?

Že sa začnem venovať práve rýchlostnej kanoistike, nebolo moje rozhodnutie. Komárno je mesto obklopené vodou, fungoval v ňom výborný vodácky klub, mali sme majstra sveta Attilu Szabóa a celkové podmienky na kanoistiku boli v meste vytvorené.

Počas jednej z našich rodinných cyklistických vychádzok na dunajskej hrádzi mi rodičia ukázali, ako sa tam deti člnkujú, tak mi to vtedy pripadalo. Mal som 7 rokov a považoval za dobrý nápad to tiež vyskúšať, keďže v teplom lete bola voda ideálnym miestom na trávenie času. Na druhý deň som prišiel na tréning a odvtedy som v lodenici a pri kanoistike zostal. 

Máte desať zlatých medailí z majstrovstiev sveta, ale zatiaľ ani jednu zlatú z olympiády. Na OH v Aténach, Pekingu aj v Riu ste patrili k najväčším favoritom na prvenstvo. Ako si vysvetľujete, že vám zlato z olympijských hier stále uniká a aký je podľa vás recept na víťazstvo? 

Na to, aby ste získali zlatú olympijskú medailu, potrebujete ideálnu konšteláciu. Daný súťažný deň musí byť vašim dňom D, všetko musí dokonale klapnúť. Na každej zo spomínaných olympiád sme boli veľmi dobre pripravení, ale zlato nám vždy tesne uniklo, naši súperi mali skrátka daný deň lepší ako my. 

V Aténach sme boli najväčším favoritom na víťazstvo, dva roky pred olympiádou sme neprehrali. Mali sme však smolu v tom, že Maďari zložili posádku, ktorá už vyhrala olympiádu v Sydney. Opäť sa posadili sa do jednej lode a ukázalo sa, že boli lepší, zvíťazili zaslúžene.

V Pekingu sme tiež patrili medzi favoritov, ale Bielorusi, ktorí nás nikdy predtým neporazili, zrazu išli také rýchle preteky, že sme na nich nedokázali zareagovať a predbehli nás. 

V Riu sme prišli do cieľa druhí, ale tam sme vedeli, že naša šanca na zlato je minimálna. Nemci zložili posádku, ktorá sa poraziť nedala, boli to v danom roku najlepší kajakári sveta. 

Cesta k účasti na rekordnej šiestej olympiáde v Tokiu nebola jednoduchá. O účasť v slovenskom olympijskom K4 ste museli zabojovať v tzv. rozstrele s o 17 rokov mladším Csabom Zalkom. Súťažili ste muž proti mužovi na 400 m dlhej trati a dvakrát ste ho zdolali, čím ste si vybojovali letenku do Tokia.

1000 m trať pre preteky K4 po olympiáde v Riu zrušili, na OH v Tokiu sa bude súťažiť na 500 m dlhej trati. Je náročné preorientovať sa na kratšiu trať, obzvlášť vo vyššom veku ?

Áno, je to náročné. Pretekár s vekom rýchlosť stráca. Na 1000 m dlhej trati vedia starší a skúsenejší využiť vytrvalosť. Po skrátení trate o polovicu som sa dostal do nevýhody.

Považoval som sa za špecialistu na kilometrovú trať a zrazu som sa musel preorientovať na polovičnú. Nebolo to vôbec jednoduché, ale zobral som to ako výzvu a podriadil tomu všetko. 

Upravil som tréningy, zmenil veľkosť pádla a urobil maximum pre svoje zrýchlenie. Sám som nevedel odhadnúť, či toho schopný ešte budem, ale nakoniec sa to podarilo.

Na aké umiestnenie v Tokiu sa cítite? 

Po výsledkoch dosiahnutých na posledných pretekoch vieme, že máme šancu na medailu. Španieli a Nemci sú najvyššia liga, sú tak o loď pred každým. My by sme mali zviesť tvrdý súboj s ruskou a bieloruskou posádkou. Vieme, že šanca na medailu je vysoká, ale bude to extrémne náročné.

Jednotlivé pozície v štvorkajaku, v ktorom ste dosiahli najväčšie úspechy, majú každá svoj význam. Vpredu sedí tzv. háčik, druhá a tretia pozícia sú motory lode, posledný je zadák. Vy ste si vyskúšali všetky a máte najradšej druhú alebo tretiu pozíciu. Ako sa miesta v kajaku rozdeľujú ? Čo je kritériom, ktoré určuje, kto si kam sadne? 

Kedysi sa to určovalo tak, že menší si sadali dopredu, lebo tam je kajak užší. Vyšší, s dlhšími rukami a väčšou pákou, sa dávali dozadu, kde je kajak o kúsok širší, aby sa im lepšie pádlovalo. 

Pretekár si jednotlivé pozície vyskúša už v detstve. Keď si nájde optimálnu pozíciu, ktorá mu vyhovuje najviac, tak si na ňu postupne zvykne a ostáva mu počas celej kariéry. Občas však k zmene pozície príde, ale nie je to úplne jednoduché. Kto sedával dlhé roky vpredu, tomu sa prispôsobuje ťažko, ak si má za niekoho sadnúť. Pre niekoho je prirodzenejšie kopírovať pohyb a frekvenciu kajakárov sediacich pred ním, dávať iba silu a držať stabilitu. Pre iného je lepšie, ak môže udávať rytmus a nemusí sa prispôsobovať. 

Na poslednej pozícii v lodi je potrebné mať naozaj rýchle ruky a dobrý cit pre vodu. Záber je veľmi rýchly a sedávajú tam zvyčajne pretekári, ktorí aj vo veľkej rýchlosti vedia silu využiť lebo, laicky povedané, na „štvrtej diere“ je veľmi rýchla voda.

Publikované na webe www.sportnet.sk dňa 6.7.2021.